Jazyk:┬áslovensk├


," povedal ─Żudov├şt Pomichal z ├ÜS┼ŻZ. V┬ánich dobrovo─żn├şci vyu─Źuj├║ slovensk├Ż jazyk, slovensk├ę re├ílie a┬áhist├│riu. "Je pote┼íite─żn├ę, ┼że u┬árodi─Źov, ktor├ş opustili
AKERS ROK: 2016 ┼áT├üT: SPOJEN├ë KR├üLOVSTVO KATEG├ôRIA: E, MINUT├ü┼Ż: 65 JAZYK: ANGLICK├Ł, TITULKY: SLOVENSK├ë Z ─Źoho s├║ va┼íe ┼íaty? Ak├Ż je ich vplyv na
ako angli─Źtina, franc├║z┼ítina ─Źi nem─Źina maj├║ potom tieto slovensk├ę deti v ┼íkole ako druh├Ż jazyk. "Nem├ím ve─żk├Ż po─Źet det├ş v triede, ale vid├şm, ┼że
(85 percent), ─Źo plat├ş aj preto, ┼że slovensk├ę ┼ítatistiky umo┼żnili uv├ídza┼ą ─Źe┼ítinu ako cudz├ş jazyk. ─îe┼ítina sa tak stala druh├Żm najpou┼ż├şvanej┼í├şm jazykom medzi
v┬á─Ź├ştank├ích aj slovensk├ę ─Źl├ínky a┬ána hodin├ích ─Źesk├ęho jazyka sme si to ─Ź├ştali, prekladali si to, tak┼że pre m┼ła je sloven─Źina ├║plne akoby rodn├Ż jazyk. Teraz si
Viera Benkov├í. "Ak si nebudeme svoj jazyk chr├íni┼ą, t├í rieka n├ís mo┼żno do aj slovensk├í liter├írna tvorba ─Źi slovensk├ę gymn├ízium v┬áB├í─Źskom Petrovci, ktor├ę
9. j├║na (TASR) - Slovensk├ę h├ídzan├írky maj├║ po dlh├Żch dev├Ątn├ístich do dru┼żstva, kde nikoho nepozn├ím a neovl├ídam jazyk, tak by to bolo ove─ża ┼ąa┼ż┼íie. Teraz
┼żij├║, pri─Źom tretina z┬ánich u┼ż z├şskala slovensk├ę ob─Źianstvo. ─Żudia, ktor├ş ┼ítudovali na za rusk├ęho ┼ípecialistu na vietnamsk├Ż jazyk a┬ákult├║ru a moment├ílne ┼żije v┬á
decembra (TASR) - Mlad├ę slovensk├ę dobrovo─żn├ş─Źky p├┤sobiace v┬áafrickej v┬á ├║radn├Żm jazykom okrem svahil─Źiny aj anglick├Ż jazyk. Bez toho, aby tamoj┼í├ş mlad├ş ─żudia
(a┼ż do roku 1920) slovensk├ę divadlo existovalo len na ochotn├şckej b├íze napr├şklad stavbu hier, charakter a┬ájazyk post├ív, funkciu dial├│gov... Za─Źiatkom
kult├║rna z├ípadosloven─Źina ako prv├Ż spisovn├Ż jazyk Slov├íkov. Po k┼łazskej vysviacke Bernol├ík ┼żivota. Napr├şklad zalo┼żil spolok Slovensk├ę u─Źen├ę tovari┼ístvo. Spolok
v roku 1581 ako jedin├ę slovensk├ę vydanie medzi mnoh├Żmi latinsk├Żmi, nemeck├Żmi jazyk vtedaj┼í├şch evanjelikov, a t├Żm v chr├ímoch i v ┼íkol├ích fixuje dom├íci jazyk ako
Pav├║kov├í Uhar─Źekov├í zo Spi┼ísk├ęho m├║zea ÔÇô Slovensk├ę n├írodn├ę m├║zeum v Levo─Źi, ktor├ę aby ovl├ídali aspo┼ł nemeck├Ż a┬áanglick├Ż jazyk. M├íme aj nieko─żko dozorcov, ktor├ş
spoluzakladate─ża Japonsk├ęho centra ┼átefana Pecha slovensk├ę vysok├ę ┼íkoly dnes pri nap─║┼łan├ş Japonska, tak aj japonsk├Ż jazyk vn├şmame v┬áinom svetle," povedal
┼żivota a┬ásmrti slovensk├ęho n├íroda, lebo jazyk pova┼żoval za z├íkladn├Ż znak n├íroda. , ke─Ć u┼ż rok vych├ídzali aj Slovensk├ę n├írodn├ę noviny. Jozef Miloslav Hurban sa
st┼Öedoslovensk├ęho n├í┼Öe─Ź├ş na spisovn├Ż jazyk p┼Öijal ┼át├║r spolu s┬áJ. M. piesne boli v┬ákrali─Źtine. Heslo spom├şna Slovensk├ę n├írodn├ę noviny a┬áich v├Żznam, no
n├ím priv├ídzaj├║ osobn├ę ─Źi rodinn├ę d├┤vody a slovensk├ę korene. "Ka┼żd├Ż ├║─Źastn├şk je zaraden├Ż do cudzinci podrobnej┼íie spoznaj├║ nielen jazyk a kult├║ru, ale aj
┼ípecifik├í zamestn├ívania pracovn├şkov zo zahrani─Źia. Slovensk├ę firmy by ich mali zoh─żadni┼ą Mes├írov├í. Probl├ęmom b├Żva najm├Ą jazyk, ┼ípeci├ílne v pr├şpade pracovn├şkov
ve─żkou ┼íkolou. Nau─Źil som sa anglick├Ż jazyk. Dva roky boli m├ílo a dlh┼íie , no zistil som, ┼że nesta─Ź├ş poveda┼ą slovensk├ę slovo s rusk├Żm pr├şzvukom. Bola drina u─Źi┼ą
tom, aby nikto z nich nezabudol na rodn├Ż jazyk. ÔÇ×Aj ke─Ć sme pomaly u┼ż 30 rokov ani teraz nezabudla na prav├ę slovensk├ę bryndzov├ę halu┼íky. V┼íetci m├íme svoje
ako i┬áspisovn├Ż, respekt├şve be┼żn├Ż hovoren├Ż jazyk, s├║ v┬áneust├ílom v├Żvine. V├Żskumy n├íre─Źov├Żch prvkov ako na vidieku. Slovensk├ę n├íre─Źia sa delia na tri
pre dospel├Żch. U─Źitelia dobrovo─żn├şci u─Źili svojich ┼żiakov nielen jazyk samotn├Ż, ale napr├şklad aj slovensk├ę b├ísne a┬ápiesne. Nacvi─Źili si aj kr├ítke divadeln├ę
Osmanov. Ke─Ć┼że chorv├ítsky jazyk a jazyk obyvate─żov na ├║zem├ş teraj┼íieho v├Ą─Ź┼íina, s├║ po roku 1796 evidovan├ę ako slovensk├ę. V obci Ru┼żindol pri Trnave napr├şklad
, ak├Żm smerom sa bude ubera┼ą jazyk a┬áak├í forma n├íre─Źia bude v┼íeobecne platn├í zn├íma je inform├ícia, ┼że ┼át├║rove Slovensk├ę n├írodn├ę noviny mali v┬áPetrovci troch
m├í r├íd v├Żchodniarov, v Rotterdame propaguje slovensk├ę v├şna, je mu ─ż├║to, ┼że Slovensko Slovensku. Nau─Źil sa n├í┼í jazyk, zalo┼żil Katedru nederlandistiky na
ktor├ę im prin├í┼íaj├║ peniaze, ─Źo pochopite─żne slovensk├ę tituly zatia─ż nie s├║. -Vr├í┼ąme Tie pobyty n├ís naozaj ovplyvnili, odkliali jazyk v n├ís, bolo to ve─żmi
cudz├ş jazyk". "Tie┼ż m├ím novinov├Ż st─║p─Źek v slovensko-americk├Żch novin├ích Jednota, kde som vlani publikoval aj dva ─Źl├ínky na t├ęmu u┼żito─Źn├ę slovensk├ę slov├í
- Zavies┼ą povinnos┼ą ozna─Źi┼ą slovensk├ę audiovizu├ílne diela distribuovan├ę najm├Ą pre ktor├ę nie je slovensk├Ż jazyk materinskou re─Źou," argumentuje ┼Żit┼łansk├í.
ma─Ćarsk├Ż, nemeck├Ż a┬á─Źiasto─Źne aj slovensk├Ż jazyk. Zauj├şmal sa o┬áliterat├║ru a┬á─żudov├ę piesne slov, ku ktor├Żm nesk├┤r pripisoval slovensk├ę v├Żrazy. Vo Viedni sa
, filozofiu, franc├║z┼ítinu a ─Źeskoslovensk├Ż jazyk. Bol ─Źlenom akademick├ęho spolku Detvan Slovensk├ę hlasy ÔÇô pr├şloha N├írodn├şho osvobozen├ş a i.), preto┼że slovensk├ę
no s┬áakcentom na formuj├║ce sa slovensk├ę n├írodn├ę spolo─Źenstvo, v┬áb├║rliv├Żch ┼ítyridsiatych rokoch pre identifik├íciu n├íroda je jazyk. Tak ┼át├║rova z├ísluha je
otvorili kr├ítkymi pr├şhovormi bulharsko-slovensk├ę obchodn├ę f├│rum. Posledn├Ż sa u┼ż tri desa┼ąro─Źia vyu─Źuje slovensk├Ż jazyk. Na z├íver programu n├ív┼ítevy sa naobedoval
. Vyu─Źovac├ş jazyk v┬ámaterskej ┼íkole ale Rak├║┼íania o┬áto nemaj├║ z├íujem. "Slovensk├ę a┬árak├║ske deti sa v┬á┼ík├┤lke dorozumej├║ aj
Bratislava 13. m├íja (TASR) - Slovensk├ę povojnov├ę v├Żtvarn├ę umenie sa po prv├Ż raz zastre┼íenie kult├║rnej krajiny, ale umeleck├Ż jazyk je r├┤znorod├Ż. V s├║─Źasnom
m├í ma─Ćar─Źinu ako svoj materinsk├Ż jazyk. Preto je prirodzen├ę, ┼że ma─Ćarsk├ş jeden z najob─ż├║benej┼í├şch da┼łov├Żch rajov pre slovensk├ę firmy, u n├ís kontroluje kapit├íl
jazyk pre prv├Ż a┬ádruh├Ż ro─Źn├şk gymn├ízia. Bilingv├ílne slovensko-─Ź├şnske ┼ít├║dium na Gymn├íziu M. Kov├í─Źa v┬áBanskej Bystrici bude pou┼ż├şva┼ą klasick├ę slovensk├ę u─Źebnice
To je pod─ża Mosta-H├şd bud├║cnos┼ą pre slovensk├ę ┼íkolstvo. Chce o┬átom diskutova┼ą. U┼ż dnes materskej ┼íkoly, kde m├í v├Żchovn├Ż jazyk ma─Ćarsk├Ż, do z├íkladnej ┼íkoly, kde
pre TASR Mikul├í┼í prezradil, ┼że americko-slovensk├ę deti vo Washingtone boli tento rok na istotu a┬ázvolili si svoj rodn├Ż jazyk ÔÇô angli─Źtinu. Mikul├í┼í si chcel by┼ą
mu s re┼żis├ęrom podarilo n├íjs┼ą spolo─Źn├Ż jazyk, aby "z toho vy┼ílo nie─Źo zauj├şmav├ę SND, ale ÔÇô ako uviedol - slovensk├ę divadl├í nie s├║ e┼íte organiza─Źne pripraven├ę na
International mo┼żno pod─ża neho ozna─Źi┼ą slovensk├ę ┼íkolstvo za diskrimina─Źn├ę a ┼że v r├│mskych triedach si deti nezlep┼íia jazyk, ke─Ć┼że tam hovoria po r├│msky,
pr├şchodu vierozvestcov na slovensk├ę ├║zemie sa za─Źne ich ─Źinnos┼ą a uznal staroslovien─Źinu ako liturgick├Ż jazyk. Kon┼ítant├şn, ktor├Ż na sklonku ┼żivota prijal
. Napokon Ministerstvo kult├║ry SR a Slovensk├ę n├írodn├ę divadlo (SND) pripravuj├║ na a uznal staroslovien─Źinu ako liturgick├Ż jazyk. Kon┼ítant├şn, ktor├Ż na sklonku
, ┼że ak budeme robi┼ą rozhovor pre slovensk├ę m├ędi├í, tak k tomu potrebujeme s├║hlas sa v┼íak mali sna┼żi┼ą dobre osvoji┼ą jazyk danej krajiny, aby ich napr├şklad novin├ír
Slovensk├ę Cig├ínska. V┬ánovembri minul├ęho roku pridali druh├Ż album Modr├Ż jazyk a┬ázazneli aj pesni─Źky z┬átohto albumu. Kvinteto muzikantov
Pre syna je ru┼ítina zrejme druh├Ż jazyk. Je ├║plne bilingv├ílny. Napriek tomu rusk├ę slov├í vkladal medzi tie slovensk├ę. Dodnes hovor├ş vynikaj├║co po rusky
┼íkol├ích vyu─Źuj├║ slovensk├ş u─Źitelia. Slovensk├Ż jazyk tak prin├í┼íaj├║ do Ma─Ćarska, Rumunska pr├şpadoch sl├║┼żia u─Źite─żom ako u─Źebn├í pom├┤cka pr├íve slovensk├ę u─Źebnice.
vzdor uk├í┼że s├║─Źasn├ę slovensk├ę a ─Źesk├ę umenie aktualizuje ich v├Żtvarn├Ż jazyk do svojskej podoby.
pedag├│g, najsk├┤r vyu─Źoval slovensk├Ż jazyk na Hudobnej a┬ádramatickej akad├ęmii Mlad├ę Slovensko (1928) ─Źi Revue SSS Slovensk├ę smery (1933-1938). Emil Boleslav
na tom, aby si s n├şm nel├ímali jazyk priaznivci zo zahrani─Źia. Testovali sme to teda celkom zvl├ídli. ┼Żia─ż, ─żubozvu─Źn├ę slovensk├ę men├í, ktor├ę sa pon├║kali, sme
podmienok. Musia ma┼ą slovensk├ę ┼ít├ítne ob─Źianstvo, ukon─Źen├ę vysoko┼íkolsk├ę ┼ít├║dium, sta─Ź├ş aj bakal├írske, musia v├Żborne ovl├ída┼ą nemeck├Ż jazyk, vyzna┼ą sa v┬ánemeckej